Dekarbonizačné stratégie pomáhajú klientom plniť ich dekarbonizačné ciele
Klimatické zmeny sa týkajú každého z nás. EÚ reaguje na tieto zmeny vytvorením Green Deal-u, ktorého cieľom je dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. K dosiahnutiu neutrality je dôležité začať s dekarbonizáciou čo najskôr. A to na úrovni štátov, miest, podnikov, či energetiky. S Kristínou Baloghovou, vedúcou Úseku energetických služieb, sa budeme rozprávať o tom, ako naštartovať dekarbonizáciu. Konkrétne sa zameriame na dekarbonizačné stratégie, ktoré v ENGIE vytvárame a poskytujeme našim klientom.
V rozhovore si povieme:
- Čo je to dekarbonizačná stratégia a pre koho je určená?
- Čo je jej obsahom?
- Ako vyzerá jej príprava?
- Prečo je komunikácia v procese jej prípravy taká dôležitá?
- Ako sa stratégia realizuje v našich podmienkach?
Čo je to dekarbonizačná stratégia a pre koho je určená?
Dekarbonizačná stratégia je strategický dokument, ktorý sa vypracováva pre firmy, obce, či územné celky. Zákazníkom pomáha vytvoriť si časový harmonogram a finančné plány, vedúce k dosiahnutiu stanovených cieľov v oblasti dekarbonizácie. Momentálne evidujeme najviac žiadostí o vypracovanie stratégie z oblasti priemyslu, kde vzhľadom na legislatívu EÚ, vzniká potreba plánovať veľké investície vedúce k zníženiu tvorby emisií skleníkových plynov.
Keďže máme za sebou náročné obdobie energetickej krízy, tak lacné riešenia si už väčšina našich zákazníkov minula. Tie drahšie sa zase nedajú urobiť bez toho, aby sme mali vytvorenú nejakú strategickú mapu jednotlivých krokov, ktoré nás nakoniec dovedú k cieľu.
Na úvod je vždy potrebné urobiť sumarizáciu existujúceho stavu. Na to, aby sme vedeli, čo chceme dosiahnuť a čo k tomu potrebujeme, musíme vedieť, kde sa teraz nachádzame. Treba urobiť inventarizáciu emisií, zhodnotiť návrhy, ktoré sú reálne prevediteľné do praxe a nakoniec si stanoviť cieľ. Ten by mal byť tiež reálny a uskutočniteľný. Iné sú ciele pre dekarbonizačné stratégie budov a iné pre stratégie energeticky náročných výrobných podnikov.
Sú tieto ciele merateľné?
Ak sa dobre nastavia, tak sú merateľné. Inventarizácia emisií, ktorú realizujeme na začiatku, je vyčíslená v merateľných fyzikálnych jednotkách (tony vyprodukovaného CO2 ekvivalentu na 1 MWh energie, alebo za rok prevádzky závodu). Takže dosiahnutie cieľa môžeme hodnotiť napríklad podľa toho, ako klesajú emisie (podľa merania spotreby energie). CO2 ekvivalent vyhodnocujeme preto, lebo každá budova, či závod produkuje rôzny mix skleníkových plynov, vrátane tuhých častí, NOx-ov, siričitanov a podobne. Vytvorila sa jednotná metodika pre koeficient CO2 a všetko sa porovnáva s tým, aký to má dopad na klimatické zmeny. Vďaka tomu vieme veľmi efektívne pracovať s úsporami, keďže sa všetko prerátava cez koeficienty, ktoré sú určené metodikou.
Čo je obsahom samotnej dekarbonizačnej stratégie?
Obsah stratégie vždy závisí od zákazníka. V súčasnosti sa nám dobre spolupracuje najmä so zákazníkmi z priemyslu, pretože majú silnú motiváciu získať tento strategický dokument a ďalej sa ním riadiť.
Obsah stratégie si do určite miery určuje sám klient. On sám vie, aké zmeny sú v jeho firme akceptovateľné a na čo je jeho závod pripravený.
Súčasťou obsahu je už spomínaná inventarizácia. Zo skúsenosti vieme, že častokrát klient nemá k dispozícii kompletnú projektovú dokumentáciu objektov, či závodu. Môže to byť problém, najmä, ak chceme navrhovať zmeny v oblasti výrobných technológií, či vzduchotechniky a potrebujeme vedieť, aké zariadenia v objekte sú. V týchto prípadoch potom pristupujeme k vlastnému mapovaniu. Vykonáme podrobnú analýzu, aby sme vedeli odčleniť – kde, za akým účelom a koľko energie sa spotrebuje. O to je potom presnejší náš výpočet, koľko vieme ušetriť danou zmenou.
Následne sa vypracujú prvé návrhy a musí sa dohodnúť pracovné stretnutie so zákazníkom, kde nám on povie o čo má a nemá záujem. Jednoducho existujú veci, ktoré nám dávajú zmysel, ale technológ výrobného závodu ich zamietne s odôvodnením, že napríklad neverí pohonom ventilov a nedovolí, aby sme regulovali prietok, aj keby to ušetrilo veľké množstvo energie. Argumentuje tým, že vo výrobnom procese musí byť voda vždy k dispozícii. Z našej strany to potom musíme akceptovať, pretože technológ najlepšie vie, akú škodu by im to mohlo spôsobiť. Preto je na stretnutiach vždy dôležitá účasť tímu odborníkov z daného závodu. Pri nastavovaní spolupráce nám niekedy na začiatku nepovedia všetko, majú svoju predstavu, ako by mal projekt vyzerať a neskôr narazíme na to, že už danú vec riešia na inom mieste. Vtedy sa obyčajne dohodneme, v akom rozsahu to budeme spracúvať, aby bola zachovaná kontinuita jednotlivých činností. Takýmto spôsobom sa vyselektuje, čo ich zaujíma a čo nie.
Máme to šťastie, že za nimi chodíme aj s nápadmi, ktoré ešte nepočuli. Tie potom spoločne rozoberáme a následne pripravujeme prvý koncept. Ak máme stanovený cieľ, napríklad pokles emisií o 50 % v porovnaní s referenčným rokom, náš tím vypracuje mix riešení, ako tento cieľ dosiahnuť. Následne je to už len otázka financií a plánovania zmien na strane klienta.
Ak sa na stratégii s klientom dohodneme, pripravíme harmonogram a pristúpime k realizácii.
Momentálne hovoríme o stratégiách pre priemyselný segment. Aké iné stratégie ste vytvárali a s kým výsledkom?
Napríklad stratégie pre verejnú správu. V minulosti sme mali to šťastie, že sme mohli pripravovať dekarbonizačné stratégie pre 2 vyššie územné celky. A v čom je to iné? V tom, že ide o rôzne oblasti, ktoré sa posudzujú – napr. budovy, doprava, odpady, energetika… A tiež sme vytvárali komunikačnú stratégiu. VUC má v zriaďovateľskej pôsobnosti 100 organizácií, a tieto je potrebné presvedčiť, že napĺňanie dekarbonizačných cieľov je pre nich prínosné.
V rámci jednej zo stratégií, sme v rámci VÚC riešili 516 budov. Teda konkrétne sme navrhovali zmeny a úpravy znižovania emisií pre tieto budovy. Súčasťou stratégie bolo vyčísliť, koľko finančných prostriedkov si bude musieť VÚC do budúcna vyčleniť, aby dosiahla svoje dekarbonizačné ciele. A tiež poukázať, ktoré riešenia prinesú rýchle úspory a ktoré budú dlhodobé, a teda ich bude potrebné plánovať s predstihom.
V oblasti dopravy sme napríklad vychádzali z kvalitných plánov mobility, ktoré si VÚC nechali vypracovať v roku 2008. V tomto prípade bolo dôležité pripraviť stratégiu tak, aby sa zachovala kontinuita navrhovaných riešení z minulosti. Takže sme mnohé riešenia prevzali a v súčasnosti sú postupne v realizácii a ukazuje sa, že majú svoj prínos.
Okrem verejnej správy môžem spomenúť aj riešenia pre súkromný sektor, napríklad hotely. Pre nás to obyčajne býva výzva, pretože navrhované dekarbonizačné riešenia musia byť realizované s ohľadom na zachovanie komfortu ubytovaných hostí, čo nie je vždy jednoduché.
Chcem tým povedať, že každá oblasť a segment, pre ktorý riešime dekarbonizačné stratégie sú špecifické a musíme k nim pristupovať individuálne.
Z uvedeného je zrejmé, že tvorba stratégie je komplexný proces. Čo je dôležité pri jej príprave?
Veľmi dôležitá je kvalita vstupných informácií. Bez vstupných informácií nevieme pracovať. Práve preto je pri príprave stratégie dôležitá súčinnosť zadávateľa. Tým, že tieto projekty sú zväčša dlhodobé, tak aj zákazník si musí na svojej strane zostaviť tím ľudí, ktorí sa im bude vo firme dlhodobo venovať. Stratégie sú o komunikácii, spolupráci, dodávaní podkladov a informácií. Treba si na to vyčleniť čas a kapacity.
Ako prebieha samotná komunikácia medzi tímom ENGIE a zákazníkom? A je naozaj taká dôležitá?
Je absolútne kľúčová. Prebieha v rámci pravidelných pracovných stretnutí. V segmente priemyslu mávame stretnutia s vedením závodu, ktoré má rozhodovacie právomoci. Avšak paralelne prebieha komunikácia s technológmi, s ktorými sa dohadujeme na ďalších krokoch v rámci stratégie.
Pri VÚC je to trochu iné. Pre každý sektor sme spolupracovali s inou pracovnou skupinou. Našou úlohou potom bolo, aby celá stratégia pre VÚC bola komplexná a mala svoju kontinuitu. Aby nadväzovala na terajšie činnosti, a tiež aby nadväzovala jedna oblasť na druhú.
Ako som už spomínala, pri VÚC bolo ešte dôležité vytvoriť aj komunikačnú stratégiu. Jej cieľom bolo motivovať ľudí, pôsobiacich v jednotlivých organizáciách. Pretože pokiaľ ľudia nie sú motivovaní dodržiavať navrhnutú stratégiu, hlavne v oblasti budov, tak tá dekarbonizácii nenastane. Pretože, ak nechápu jej prínos, nie sú ochotní akceptovať zmeny, ktoré so sebou prináša a zmeniť svoje správanie.
Po príprave stratégie nasleduje jej realizácia. Je v rámci zostavovania stratégie dôležité rozmýšľať aj nad postupnosťou krokov? Možno z hľadiska time manažmentu, finančného krytia, ľudských zdrojov…
Je to tak. Harmonogram je určite dôležitou súčasťou každej stratégie. Aj EÚ tvorí momentálne takéto stratégie do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Takže nie je to krátkodobá záležitosť. Do roku 2050 navyše počítame s tým, že na trh môžu prísť nové moderné technológie, ktoré my v súčasnosti nemôžeme zahrnúť do stratégie a ktoré môžu celkové nastavenie zmeniť. Aj preto v čase dochádza k pravidelnému revidovaniu stratégií.
V rámci harmonogramu je dôležité nastaviť, čo je potrebné urobiť ako prvé a čo bude nasledovať neskôr. Krátkodobé riešenia, akými sú aktívny energetický manažment a GES (Garantovaná energetická služba), vedia šetriť hneď. Avšak najmä v priemyselnom segmente tieto krátkodobé riešenia neprinášajú výraznejšie úspory.
Prvým krokom dekarbonizácie je ekologicky hospodáriť s energiami, aby sme neminuli viac, ako musíme. Potom nasleduje kvalitná projektová príprava. A keď tvoríme projektovú prípravu, už musíme vedieť, čo chceme dosiahnuť. A zvyčajne práve tieto investične náročné opatrenia nie je možné zrealizovať naraz.
Práve preto je potrebné zachovať správne nastavenie postupnosti krokov. Napríklad pred inštaláciou tepelných čerpadiel je potrebné zatepliť objekt, pretože tieto sú určené pre nízkoteplotné vykurovanie. Následne je potrebné novej inštalácii prispôsobiť vykurovaciu sústavu.
V rámci stratégie často odporúčame inštaláciu doplnkových meračov. Firmu obyčajne zaujíma iba fakturačný merač, na základe ktorého merajú energie, ktoré minú. My v rámci stratégie však pracujeme s viacerými meraniami. A ak v závode podružné merače chýbajú, tak ďalšie merania odhadujeme. Dôvodom pre ich dodatočnú inštaláciu sú kvalitné dáta, ich zber a spracovanie. Pretože čím kvalitnejšie dáta máme k dispozícii, tým lepšie vieme navrhnúť celý projekt.
A tiež, čím je kvalitnejšia projektová príprava, tým je menej komplikácií pri realizácii a následne aj v prevádzke. Je preto dôležité vyčleniť si dostatočne dlhý čas na jej prípravu a samozrejme dostatočne dlhý čas na realizáciu. Pri výrobnom závode treba myslieť na to, aby samotná realizácia stratégie nenarušila proces výroby.
Plánovanie stratégie je teda veľmi dôležité. Každá fáza má ešte svoj podrobnejší harmonogram. Klient by mal vedieť, čo ho v každej fáze čaká a mohol sa na to pripraviť finančne a časovo.
Koľko teda trvá príprava dekarbonizačnej stratégie?
To veľmi závisí od rozsahu. Príprava stratégie pre menší závod môže trvať napr. 2 mesiace, pri väčšom závode to môže byť aj 6 mesiacov. Dĺžka prípravy súvisí s mapovaním závodu. Pri väčšom závode trvá dlhšie, kým podrobne zmapujeme všetky energetické toky. Keď chceme navrhnúť riešenia, musíme sa uistiť, že ich klientovi na Slovensku aj niekto dodá. A k tomu potrebujeme čas – čas na získanie technických podkladov od výrobcov, cenové kalkulácie… Našim cieľom je zodpovedne odhadnúť investíciu.
Čo nasleduje po odovzdaní stratégie?
V ideálnom prípade sa s ňou začne okamžite pracovať. Najmä v priemysle sa v praxi nestáva, že by sa vypracovaná stratégia odložila bokom, pretože tam existuje silná vnútorná motivácia dosiahnuť dekarbonizačné ciele. Platí pravidlo, že ten, kto v budúcnosti nezníži svoje emisie, nebude mať biznis.
A na záver je potrebné povedať, že dekarbonizácia sa dnes netýka iba priemyslu, ale všetkých odvetví. Dekarbonizačné stratégie tak budú dôležitejšie pre čoraz väčšie spektrum klientov.
Späť