ENGIE prináša fakty do diskusie o tepelnej energetike v Bratislave
AD ZAVÁDZANIE O CENE A MARŽIACH
Zakladajú sa medializované tvrdenia o vysokých maržiach (19 – 26 %) prevádzkovateľov sekundárnych rozvodov na pravde?
Nie je to pravda. Náš zisk je na úrovni 4%. Uvedený rozdiel v cene tepla (19 – 26 %), ktorý tiež nie je presný, tvoria hlavne prevádzkové náklady, ktoré musí znášať každý prevádzkovateľ tepelného hospodárstva. Sú to náklady na nákup plynu pre kotolne, elektrickej energie, investície do rozvoja a bezpečnosti siete, náklady na opravy, údržbu a prevádzku tepelno-technologických zariadení a podobne. Aj MH Teplárenskému holdingu (MH TH – bývalá Bratislavská teplárenská tzv. BAT-ka), ktorý deklaruje, že chce dodávať teplo v rámci celej Bratislavy, by stúpli prevádzkové náklady, ak by pôsobil vo viacerých MČ Bratislavy, ako je to v našom prípade. My ale tvrdíme – nech v súťaži vyhrá najlepšia ponuka. A verejná súťaž predsa môže vygenerovať ešte lepšiu cenu, podmienky spolupráce, či investovania a to aj do iných spôsobov výroby tepla, než na aké sme zvyknutí. Ceny sa do konca roka meniť pravdepodobne nebudú – MČ o nič neprídu, ak vyhlásia súťaž, ktorá sa vyhodnotí úvodom budúceho roka a vzíde z najlepšej ponuky, tak prečo sa báť súťaže? A nemusíme si súťaž predstavovať ako nejaký skostnatelý proces. Nech si sadnú potenciálni dodávatelia a formou dialógu pod záštitou odborníkov vygenerujú optimálne riešenie do budúcnosti. A netreba sa báť ani námietok, tie sa počas dialógu vyriešia.
Je pravda, že váš konkurent ponúkol v MČ Staré Mesto výrazne lepšiu cenu?
Hodnota služby, ktorú odberateľom v Starom Meste poskytujeme je kombináciou viacerých faktorov, nielen ceny. Treba zohľadniť aj sumu za prenájom tepelno-energetických zariadení (TEZ), investície do infraštruktúry či technológií, ako aj ďalšie parametre. Publikované informácie o rozdiele v ponúknutej cene nie sú korektné. Starému Mestu poskytujeme zľavu na úrovni 120 000 EUR ročne. Staré Mesto by tiež prišlo o príjem z nájmu vo výške 11 000 EUR ročne, ktoré by mohli byť použité na rozvojové projekty. Rovnakú cenu na 20 rokov navyše nedokáže nikto garantovať. Dnes nie je možné cenu odhadnúť ani na oveľa kratšie obdobie.
Podstatné je, že štátny MH Teplárenský Holding (MH TH – bývalá štátna Bratislavská teplárenská, tzv. BAT-ka) ponúkol rovnakú cenu tepla pre všetkých. Ale aká tá cena bude a ako sa rozpočítajú náklady s novými prevádzkami nie je jasné. Čiže náš konkurent neponúkol cenu za akú bude prevádzkovať dané technológie. Uviedol len to, akú cenu má teraz, bez nákladov spojených s prevádzkou daných technológií a dopadmi na odberateľov.
Ak by MČ Staré Mesto a MČ Ružinov zorganizovali verejné súťaže, boli by ste ochotní znížiť cenu tepla pre občanov?
Sme pripravení poskytnúť najlepšiu možnú cenu rešpektujúcu podmienky súťaže a požiadavky obstarávateľa. Z našej strany ponúkneme najlepšiu možnú kombináciu ceny tepla, výšky investícií a nájomného. Súťažné podmienky môžu byť predmetom súťažného dialógu medzi obstarávateľom a uchádzačmi, čo obstarávateľovi dopomôže k získaniu najlepšej možnej ponuky a následne k uzatvoreniu najvýhodnejšej možnej zmluvy. V kritériách môžu byť napríklad aj požiadavky na úpravu palivového mixu v najbližšom možnom období, keďže dôvody na to už existujú, geopolitické aj klimatické. Globálna Skupina ENGIE, ako líder transformácie v energetike, má jasnú víziu aj vyspelé know how pre zvyšovanie podielu zelenej energie. Aj toto by prirodzene malo mať vplyv na ponuku, ak má byť zodpovedná a zohľadňovať viacero relevantných kritérií.
AD NEPRAVDIVÉ TVRDENIA: SÚ TO LEN SPROSTREDKOVATELIA, KTORÍ TU NEINVESTUJÚ
Súhlasíte s tým, že ste v reťazci dodávateľov tepla len sprostredkovateľ, ktorý neprináša žiadnu hodnotu, avšak za to ponúka predraženú cenu tepla?
Nie sme sprostredkovateľ. Ide o neférové a nepravdivé nálepkovanie. Sme členom francúzskej Skupiny ENGIE, jednej z najväčších globálnych skupín v energetickom sektore. V rámci pôsobenia na Slovensku zabezpečujeme výrobu tepla, prevádzkujeme výmenníkové stanice a rozvody tepla aj v Ružinove a v Starom Meste. Napríklad výroba tepla z kotolní v Starom Meste predstavuje viac ako 50 %. Podľa dostupných informácií, MH TH v časti Bratislava východ vyrobí z vlastných zdrojov cca 20 %. To je porovnateľný podiel ako pre Ružinov vyrába PRS. Budeme teda tiež MH TH (bývalá BAT-ka) nazývať sprostredkovateľom?
Nakupujete od MHTH (bývalej Bratislavskej teplárenskej) všetko teplo?
Nie. Zo všetkých dodávok tepla pre MČ Staré Mesto predstavuje vlastná výroba 53 % a nakupované teplo predstavuje 47 %. Mimochodom, najväčším výrobcom tepla v Bratislave nie je MH TH (bývalá BAT-ka), ale iná privátna spoločnosť. Výroba tepla je trhové odvetvie a jeho štruktúra sa prirodzene môže v čase meniť nielen v Bratislave, ale na celom Slovensku.
Akými zmenami podľa vás môže prejsť dnešný systém výroby a distribúcie tepla z pohľadu geopolitiky a klimatických záväzkov jednotlivých krajín v horizonte napríklad piatich, 10 alebo 20 rokov?
Veľmi pravdepodobná bude zmena palivového mixu z dôvodu plánovaného embarga na ruský plyn a ropu. Okrem toho nesmieme zabúdať aj na nevyhnutný environmentálny aspekt – teda rok čo rok sa zvyšujúci podiel výroby zelenej energie, vrátane tepla. To si vyžiada investície, inovácie a know how. Skupina ENGIE, ako líder transformácie v energetike, má jasnú víziu aj vyspelé know how pre zvyšovanie podielu zelenej energie. Aj toto by prirodzene malo mať vplyv na kritériá, na základe ktorých by sa moderný a zodpovedný obstarávateľ mal rozhodovať pri výbere dodávateľa tepla.
Štátna spoločnosť MH TH (Bývalá BAT-ka) aj starostovia v ich vyjadreniach tvrdia, že v spomínaných MČ neboli rozvody modernizované viac ako 50 rokov. Je tomu naozaj tak?
Nie, nie je to pravda. Do modernizácie tepelného hospodárstva v MČ Ružinov, ktoré sme mimochodom pred rokmi prevzali čiastočne v katastrofálnom stave, sme počas zmluvného vzťahu preinvestovali viac ako 9 miliónov eur. Samozrejme prevádzkujeme aj veľkú časť rozvodov v pôvodnom stave. Ale tieto stále spoľahlivo a účinne dodávajú teplo do objektov. Treba si uvedomiť, že každá investícia do modernizácie sa prejaví aj v cene tepla. Preto treba investovať citlivo a nie zbytočnými investíciami zaťažiť odberateľov. Koniec koncov, MH TH (bývalá BAT-ka) ponúka 12 miliónov postupne na 20 rokov. V prepočte na dnešné ceny je to porovnateľné s investíciami Prvej ružinovskej spoločnosti (PRS) a rovnomerným rozložením dávajú za pravdu tomu, že nie je nevyhnutné všetko meniť bez uváženia.
Starostka MČ Staré Mesto Aufrichtová tvrdí, že odberatelia v jej MČ sú s vami nespokojní. Čo viete o nespokojnosti a negatívnych skúsenostiach obyvateľov Starého Mesta s prevádzkou tepelného hospodárstva?
Nemáme konkrétne informácie o „negatívnych skúsenostiach” komunikovaných zo strany MČ Staré Mesto. Každý relevantný podnet od našich odberateľov zodpovedne riešime. MČ Staré Mesto by malo svoje tvrdenia konkretizovať a vedieť ich aj preukázať. Odpájanie sa od centrálnych rozvodov tepla a zabezpečenie vlastných kotolní je istý spotrebiteľský trend, ktorý pozorujeme na celom Slovensku a je skôr na ústupe. Výhody a nevýhody takéhoto kroku zdôrazňuje aj Slovenský zväz výrobcov tepla a mali by byť predmetom korektnej diskusie.
FAKTY POTVRDZUJÚCE, ŽE NAJLEPŠÍM RIEŠENÍM PRE ODBERATEĽOV TEPLA V BRATISLAVE JE VEREJNÁ SÚŤAŽ
Prečo podľa vás nie je správne uzavrieť zmluvu bez súťaže (t.j. na priamo cez prípad osobitného zreteľa, ako to navrhujú starostovia Chren a Aufrichtová)?
Je zrejmé, že len transparentné verejné obstarávanie a férová súťaž konkurentov môže priniesť tú najlepšiu ponuku pre obyvateľov, a to nielen obyvateľov Starého Mesta a Ružinova. A zároveň aj možnosť pre obstarávateľa kontrolovať, či zmena ceny tepla v budúcnosti bude len z dôvodu nárastu cien energií, alebo nie.
Aj Najvyšší kontrolný úrad vo svojom stanovisku v súvislosti s používaním osobitného zreteľa konštatoval, že obce v mnohých prípadoch nehľadajú spôsoby, ako svoj majetok predať alebo prenajať čo najvýhodnejšie. Využitie prípadu hodného osobitného zreteľa obciam zákon umožňuje, avšak len výnimočne v prípadoch, kedy nie je možné organizovať súťažné, trhové, transparentné prostredie formou verejnej súťaže.
Existuje aj metodické usmernenie Ministerstva financií SR, ktoré hovorí kedy sa osobitný zreteľ môže využívať. Jedná sa iba o prevody a prenájmy majetku na verejnoprospešné účely či na prevody a prenájmy majetku a pozemkov nízkej hodnoty či výmery. Máme za to, že verejným záujmom sú najlepšie podmienky a služby pre obyvateľov, a tie je možné získať len súťažou a nie vylúčením konkurencie.
Bola v minulosti v MČ Staré Mesto vypísaná súťaž alebo použitý osobitný zreteľ?
V roku 2015 bolo predĺženie našej zmluvy o 10 rokov schválené miestnym zastupiteľstvom. Už v tomto čase miestne zastupiteľstvo uvažovalo o vypísaní verejnej súťaže, v ktorej sme boli pripravení sa zúčastniť.
Nie je verejnoprospešným záujmom hodným osobitného zreteľa aj lacnejšie teplo?
Vylúčenie konkurencie zo svojej podstaty nikdy nevedie k výberu najlepšej možnej ponuky pre obyvateľov. Naviac vystavuje MČ budúcim možným ekonomickým aj politickým rizikám.
Ďalším podstatným faktom je, že garantovať ceny na obdobie viacerých, a už vôbec nie 20, rokov je jednoducho nereálne. Preto na reguláciu cien za teplo máme špecializovaný úrad – Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).
Od 1. januára 2023 sa začína nové regulačné obdobie pre podnikanie v tepelnej energetike, ktoré určí nové pravidlá a spôsob kalkulácie ceny tepla pre koncových odberateľov. Nakoľko predmetná legislatíva ešte nie je v platnosti, nie je možné v súčasnosti deklarovať, ako budú vyzerať ceny tepla od jednotlivých dodávateľov.
Existujú nejaké riziká pre MČ, ktoré by pri obstarávaní na priamo, t.j. formou vylúčenia konkurencie, mohli hroziť?
Obstaranie služby dodávky tepla bez súťaže je nielen neefektívne a netrhové, ale môže byť aj nezákonné. Vylúčenie konkurencie preto vystavuje rozpočet MČ možným nemalým sankciám v budúcnosti. Existuje aj veľmi podobný precedens pri zabezpečení verejného osvetlenia, v ktorom na základe nezákonného postupu Najvyšší súd SR rozhodol o sankciách pre Mesto Bratislava za uzatvorenie zmluvy na verejné osvetlenie priamym zadaním.
Predpokladali by ste možné sankcie aj v takom prípade?
Zatiaľ sme podali podnety na prešetrenie na tri relevantné inštitúcie – PMÚ, ÚVO, NKÚ. V prípade, že by si mestské časti skutočne vyberali dodávateľa tepla priamym zadaním, sme samozrejme pripravení brániť svoj zákonný ekonomický nárok. Existuje rozhodnutie ÚVO, ktoré potvrdil v roku 2020 aj Najvyšší súd – o pokute takmer 80 000 EUR samospráve (mestu Bratislava) za uzavretie zmluvy o zabezpečení mestského osvetlenia formou priameho zadania.
Prečo si myslíte, že súťaž vygeneruje najvýhodnejšie podmienky pre mestské časti?
Verejná súťaž je jediná transparentná forma výberu, z ktorej vzíde najvýhodnejšia ponuka pre obyvateľov. Súťaže sa prirodzene môže zúčastniť každý, vrátane MH TH so svojou deklarovanou ponukou. Preto ak je niekto proti verejnej súťaži, v skutočnosti nechce najlepšiu a korektnú ponuku.
Ako veľmi vhodná forma zmluvného vzťahu v našom sektore sa javí koncesia. Tá umožňuje pomôcť zorientovať a nastaviť očakávanie obstarávateľa formou dialógu s uchádzačmi o dodanie služby. Cieľom tzv. koncesného dialógu je jasne zadefinovať kritériá, na základe ktorých potom v súťaži vznikne najvýhodnejšia ponuka zohľadňujúca parametre ako nájom, investície do rozvoja infraštruktúry, technológií či neočakávané turbulencie spôsobené napríklad znižovaním závislosti na ruskom plyne.
Prečo vám prekáža, aby MČ Staré Mesto a Ružinov uzavreli zmluvy, s tým s kým chcú?
Uzavretie zmluvy na 20 rokov, ktorá zahŕňa aj dodávku tepla v hodnote spolu vyše 250 miliónov EUR, priamym zadaním (jej schválenie prípadom hodným osobitného zreteľa) bez transparentnej verejnej súťaže sa javí ako zásadné obchádzanie a porušenie zákona.
Čo ste proti tomu urobili?
V prvom rade chceme, aby bola transparentná súťaž viacerých uchádzačov. Preto využijeme všetky zákonné možnosti, aby sme obhájili záujmy našich odberateľov. Podali sme podnety na relevantné orgány ako Protimonopolný úrad (PMÚ), Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) a Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), aby postup MČ preskúmali. Myslíme si, že postup oboch MČ je v rozpore s tým, ako by sa mal uplatňovať prípad osobitného zreteľa podľa NKÚ aj MF SR.
MČ navrhujete zorganizovať verejnú súťaž za účelom obstarania koncesie. Je dôvodom fakt, že máte koncesiu v Novom Meste?
V Novom Meste sme zvíťazili vo verejnej súťaži, do ktorej sa zapojilo 5 uchádzačov. Každej MČ či obci, ktorá sa rozhodne pre transparentný postup, by sme odporúčali vytvoriť priestor na prípravu a realizáciu verejného obstarávania s cieľom vysúťaženia tých najlepších podmienok, ktoré sú schopní jednotliví uchádzači ponúknuť.
Zároveň, do súťažných podmienok je možné zakomponovať všetky technické, prevádzkové, legislatívne a rozvojové/environmentálne informácie. Ako dobrým krokom, ktorý všetky tieto atribúty zohľadňuje sa javí verejné obstaranie koncesie na prevádzku tepelno-energetických zariadení na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody. Podpisovanie koncesných zmlúv s dodávateľmi na základe verejnej súťaže je osvedčeným príkladom dobrej praxe, ktoré využívajú aj slovenské samosprávy.
Zapoja sa spoločnosti Prvá ružinovská a Termming do tendrov, ak ich MČ vyhlásia?
Áno, samozrejme. Obe spoločnosti sú pripravené zúčastniť sa verejného obstarávania. Od začiatku deklarujeme, že len transparentná verejná súťaž vie vygenerovať najlepšie podmienky pre koncových odberateľov.
Keby bola vypísaná súťaž, sú na trhu potenciálni iní hráči, ktorí by sa zapojili do súťaže okrem vás a MH TH?
Určite áno. V rámci nedávnej verejnej súťaže v inej MČ Bratislavy, do ktorej sme sa zapojili, bolo spolu 5 uchádzačov. MČ Nové Mesto si v súťaži obstarala koncesiu formou tzv. koncesného dialógu, čo jej pomohlo vopred transparentne a kvalitne nastaviť kritériá a očakávania v rámci dodávok tepla a následne vybrať tú najvýhodnejšiu ponuku zohľadňujúcu aj rozvoj infraštruktúry či investície do moderných technológií.
Čo ak v súťaži neuspejete?
Po vyhodnotení transparentného verejného obstarávania sme v prípade, že nebudeme úspešným uchádzačom, pripravení ukončiť náš aktuálny zmluvný vzťah dohodou aj pred dátumom jeho platnosti. V takomto prípade tiež poskytneme maximálnu súčinnosť budúcemu prevádzkovateľovi pri odovzdaní predmetu nájmu s cieľom kontinuálnej a bezpečnej výroby a dodávky tepla pre koncových odberateľov.
AD MEDIALIZOVANÉ NEKOREKTNÉ VÝROKY O NABAĽOVANÍ SA CENY. KONAJTE A ZMEŇTE LEGISLATÍVU, ABY BOLI PODMIENKY JASNÉ A FÉROVÉ
Ako vnímate vyjadrenia poslancov NR SR a šéfa ÚRSO o zbytočne drahom teple kvôli reťazeniu dodávok? („Často nie je jasné, v čom je vlastne ich pridaná hodnota. To vedie aj k nabaľovaniu koncovej ceny, pretože namiesto dvoch či troch hráčov v reťazci je ich zrazu päť alebo viac,“ povedal Andrej Juris, predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. „Ak sa zvýši efektivita v celom reťazci, najviac na tom získa práve zákazník.“ )
Je to v prvom rade nesprávny termín. Ak, tak korektne môžeme hovoriť iba o reťazení zisku, čo je položka z celkovej ceny približne 4 % a navyše sa to dá vyriešiť dohodou medzi výrobcom, či distribútorom. Problém spočíva v niečom inom. Pred rokom 2009 cenotvorba na to myslela a ceny sa určovali pre jednotlivé stupne systému. Takto nebol zvýhodňovaný jeden článok v sústave. Od daného roku sa zaviedla jedna cena bez ohľadu na to, či kupujete teplo rovno z kotolne vlastnou rúrou, alebo ste konečný odberateľ na konci sekundárneho rozvodu. ÚRSO to môže napraviť, nie my. A čo sa týka zisku, je regulovaný a Prvá ružinovská si v kalkulácii neuplatňuje maximálnu výšku. Či k tomu rovnako pristupuje aj MHTH nevieme. Súťaž na dodávateľa s jasnými kritériami by to ukázala.
„Novela zákona vytvára základ pre to, aby takéto nabaľovanie cien skončilo a koncovku tomu dá príslušným právnym predpisom Úrad pre reguláciu sieťových odvetví,“ zdôraznil M. Vetrák s tým, že regulátor by mal vydať predpis, ktorým „zastropuje“ obchodné marže.
Nenazvali by sme to nabaľovanie cien. Tak to nie je. S prevádzkou ktorejkoľvek časti sústavy sú spojené náklady, ktoré sú nielen regulované, ale aj spätne kontrolované s rizikom značnej penalizácie. Regulátor však má možnosti, ako upraviť cenotvorbu tak, aby napríklad náš odberateľ na výstupe zo sekundárneho rozvodu neznášal aj náklady na prevádzku sekundárnych rozvodov MH TH (bývalej BAT-ky). Takto by debata o „nabaľovaní“ neexistovala.
Ak teda ceny za energie reguluje ÚRSO, prečo dokáže mať MH TH (Bývalá BAT-ka) lepšie ceny pre koncových spotrebiteľov ako konkurencia?
Z nášho pohľadu ide o istú historickú systémovú anomáliu v pravidlách ÚRSO. Z pohľadu ustálenia férového trhového prostredia by mala byť prehodnotená. V období, keď boli ceny určované podľa miesta dodávky odberateľovi (kotolňa, primárny rozvod, odovzdávacia stanica tepla, sekundárny rozvod), boli naše koncové ceny plne konkurenčné cenám BAT. Výpočet ceny nie je ani zďaleka len o cene samotného tepla na vstupe, vstupujú do nej aj investície, opravy, doplnkové služby. Nehovoriac o tom, že z geopolitického aj klimatického hľadiska odborníci očakávajú zásadné zmeny vo výrobe tepla. To bude klásť vysoké nároky na inovácie a špecifické know how.
Späť