Späť

Dekarbonizácia budov je výzvou pre budúcnosť

Zdroj: Anketa v časopise Správa budov 3/2024: Dekarbonizácia budov / Autor: Andrea Dingová

Budovy s nulovými emisiami CO2 predstavujú do budúcnosti pomerne veľkú výzvu. Ak však chceme minimalizovať negatívne vplyvy vyplývajúce z globálneho otepľovania a klimatickej zmeny, nemáme veľmi na výber. O budúcnosti budov a dôležitosti ich dekarbonizácie sa v rámci ankety v časopise Správa budov s redaktorkou Andreou Dingovou rozprávala Kristína Baloghová, manažérka Úseku energetických služieb, ENGIE Services.

Aké požiadavky budú musieť vlastníci budov splniť v súlade so smernicou o energetickej hospodárnosti budov v najbližších rokoch pokiaľ ide o dekarbonizáciu?

Dekarbonizácia sa bude musieť naďalej uberať po dvoch súbežných cestách, ktoré krajiny EÚ privedú do stanoveného cieľa – dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050.

Jednou z ciest je dosahovanie úspor energie zlepšovaním teplotechnických parametrov objektov, výmenou zdrojov tepla, chladu a vzduchotechniky a optimalizáciou prevádzky obnovených budov. Práve tu je veľký priestor pre rozšírenie služieb energetického manažmentu. Na druhej strane, už teraz dopyt prevyšuje ponuku, pretože odborne zdatných ľudí v tejto oblasti, navyše s potrebným vzdelaním a skúsenosťami, je málo. Investori budú musieť zvyšovať svoje nároky na pripravované projekty a strategicky plánovať postupné obnovenie budov. Medzinárodné spoločnosti, s portfóliom veľkých budov a projektov, už tieto činnosti rozbehli dávnejšie, ostatní sa k nim budú musieť pridať. Legislatíva v súčasnosti však prináša aj veľa byrokracie, dlhotrvajúce procesy, ktoré zaberú čas na prípravu projektu a na samotné vypracovanie technických záležitostí nezostane čas. Toto trochu znevýhodňuje verejný sektor, čo je vidieť aj na dynamike obnovy verejných budov.

Druhou cestou dekarbonizácie je zmena palivovej základne. Už dlhodobo sa komunikuje snaha EÚ spotrebovať čo najmenej zemného plynu. Pre Slovensko je táto zmena veľkou výzvou. A to najmä preto, že naše plynofikácia je na vysokej úrovni, a tiež preto, že klimatické podmienky, pre efektívne využívanie tepelného čerpadla s bežne používanými chladivami, sú v niektorých okresoch veľmi náročné. Napriek tomu bude potrebné túto výzvu zvládnuť. Jednoduchým príkladom je napríklad skutočnosť, že už len zmena paliva zo zemného plynu na elektrickú energiu prinesie 15 % úspor emisie ekvivalentu CO₂. Ak vyrobíme teplú vodu pomocou solárnych panelov, namiesto kotla na zemný plyn, ušetríme 100 % emisií.

Prečo je dôležité reflektovať tieto požiadavky na znižovanie emisií skleníkových plynov, teda aj na dekarbonizáciu budov?

Pretože je prinajmenšom dôležité dodržať požiadavky legislatívy. Splnenie týchto požiadaviek však môže byť pre majiteľa budovy aj prínosom. Správne naplánované opatrenia dekarbonizácie prinesie nielen úsporu nákladov na energie, ale aj predĺženie životnosti budovy. Dobrým príkladom je zateplenie, keď energeticky úsporné opatrenie je zároveň aj obnovou obalových konštrukcií. Na výmenu starej kotlovej techniky, vykurovacích telies a systémov riadenia sa tiež môžeme pozerať aj ako na nevyhnutné zásahy do zastaralej technológie. Na Slovensku je vysoký podiel budov starších ako 50 rokov. Tam je technológia jednoznačne „zrelá“ na výmenu. Ale dekarbonizácia sa týka aj podpory nemotorovej dopravy a elektromobility. Úspory sa dajú dosiahnuť aj pri vyššej angažovanosti užívateľov v budove. Na to im však treba pripraviť zázemie. Je potrebné mať zabezpečené parkovanie pre bicykle a sprchy pre cyklistov, aby aj administratívny pracovník mohol prísť do práce bez spotreby fosílnych palív. Toto všetko nová legislatíva reguluje. Navyše, tieto aktivity je možné komunikovať ako zvyšovanie úrovne poskytovaných služieb v budove.

Aké opatrenia sú vhodné, resp. je potrebné prijať na dosiahnutie nulových emisií budov? Je to vôbec realizovateľné?

Nulová emisivita budov je veľmi ambiciózny cieľ. Je to tým, že obnoviteľné zdroje s nulovými emisiami sú závislé od vplyvu počasia a poveternostných podmienok. Výroba energie z obnoviteľných zdrojov nie je konštantná v čase a sezónna akumulácia energie zatiaľ nie je riešená tak, aby bola v praxi konkurencieschopná. Napriek zmene zdroja tepla zo zemného plynu na elektrickú energiu nebudú emisie nulové, lebo elektrická energia v sieti má nenulový koeficient. V období, keď potrebujeme najviac vykurovať, je výroba z fotovoltiky minimálna.

V súčasnosti ekonomicky a aj energeticky rozumným riešením je využiť obnoviteľné zdroje, ak sú k dispozícií a v čase nepriaznivých klimatických podmienok využiť fosílne palivá, kým ešte sú.

Opatrenia musí urobiť aj každý za seba. Užívateľ sa musí tiež prispôsobiť. Takže kľúčovým opatrením je aj dobrá komunikačná politika pri implementácií úsporných opatrení. Napríklad ak máme vonku teploty cez 35 °C, užívateľ v interiéry nemôže požadovať teplotu 22 °C. Dosiahnutie skutočnej nulovej emisivity budov si vyžaduje okrem vývoja v oblasti technológií, aj zmenu správania užívateľa.

Akú podporu poskytujete pri napĺňaní týchto cieľov vašim klientom?

ENGIE Services poskytuje svojim klientom pomoc tak pri definovaní východiskového stavu budovy, ako aj pri navrhovaní opatrení, kvantifikácii cieľov, príprave stratégie, financovaní, realizácii a prevádzke. Nie je vhodné ciele nastavovať nereálne. V tomto prípade sa môže stať, že investícia bude neprimerane vysoká a financie nebudú využité efektívne. Postupnosť krokov je tiež veľmi dôležitá. Ak budeme chcieť o dva roky inštalovať tepelné čerpadlo, tak zajtra nevymeníme vykurovacie telesá na teplotný spád, ktorý tepelné čerpadlo nezvládne.

Naša spoločnosť je schopná zabezpečiť aj dodanie potrebnej projektovej dokumentácie, ako aj realizáciu úprav. Následne klientom vieme ponúknuť služby Facility manažmentu, energetického manažmentu ako aj Garantovanej energetickej služby (GES). Na Slovensku je zatiaľ GES trochu podceňovaným nástrojom, ktorý je však pre obnovu budov verejnej správy legislatívou vyžadovaný a verím, že aj pre dosiahnutie dekarbonizačných cieľov EÚ bude nevyhnutný.

Aký je svetový trend v tejto oblasti? Nie je v tejto nevyhnutnej iniciatíve Európa osamotená?

Podľa svetových štatistík v roku 2022 mnohé krajiny zvýšili svoju kapacitu obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Výrazný rast sa trvalo sústreďuje v niekoľkých krajinách a regiónoch, ako sú Ázia, USA a Európa. Teda EÚ rozhodne nie je osamotená v tejto snahe, len má možno odlišné nástroje, ako ostatné krajiny.

V súčasnosti sme svedkami masívneho vývoja v oblasti nízkoemisných technológií, zachytávaní CO₂ z ovzdušia a podobne. Tento vývoj nie je možné, z hľadiska výšky investícií a veľkosti trhu, realizovať iba pre samotnú EÚ. Trendy vo vývoji majú teda určite širší dosah, ak nie takmer globálny.

Späť