Energetický slovníček

Cena tepla

Pre domácnosti je cena tepla na Slovensku regulovaná. Znamená to, že ju teplárenským spoločnostiam schvaľuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Celková cena sa skladá z variabilnej a fixnej zložky (pozri zvlášť Fixná a Variabilná zložka ceny tepla.) Od roku 2009 platí zmena v technických jednotkách oboch zložiek – variabilná zložka sa vyjadruje v kWh (čo predstavuje energiu) a fixná v kW (čo predstavuje príkon) – nie je preto možné ich spočítavať. Cenové porovnávania sa pre laika robia problematicky – najviac výpovedné a technicky správne sú vyjadrenia prepočtom cez finančné náklady, nie cez technické jednotky.

Centralizované zásobovanie teplom (CZT)

CZT je systém dodávky tepla a TÚV, pri ktorom je z jedného centrálneho zdroja zásobovaných viacero objektov. Odberateľom poskytuje komfortné, ekonomické a ekologické využívania tepelnej energie s možnosťou prechodu na obnoviteľné zdroje energie.

Dennostupeň (D°)

Dennostupeň je jednotka, ktorá vyjadruje náročnosť potreby tepla pre vykurovanie v závislosti od klimatických podmienok (zmeny vonkajšej teploty). Je to rozdiel medzi teplotou v miestnosti a strednou vonkajšou teplotou za predpokladu, že vonkajšia teplota je nižšia ako menovitá teplota v miestnosti. Počet dennostupňov sa udáva obyčajne za príslušný mesiac a vypočíta sa ako súčin počtu vykurovacích dní v mesiaci a rozdielu medzi menovitou teplotou miestnosti (20°C) a priemernou mesačnou teplotou. Platí, že so znižujúcou sa vonkajšou teplotou narastá počet dennostupňov.

Fixná zložka ceny tepla (FZ)

FZ tvorí približne 30 % z celkovej ceny tepla. Zahŕňa v sebe náklady, ktoré vznikajú pri výrobe a dodávke tepla bez ohľadu na to, či je v danom roku „tuhá“ alebo „mierna“ zima. Patria sem odpisy investícií, atesty, povinné odborné prehliadky a skúšky, revízie, opravy, audity, poplatky za znečistenie životného prostredia a i. Od 1. septembra 2009 sa fixná zložka maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom určuje v eurách na kilowatt (predtým v Sk/GJ) celkového regulačného príkonu (pozri Regulačný príkon).
Fixná zložka nie je totožná so ziskom spoločnosti. Presnú výšku primeraného zisku v tepelnej energetike určuje § 3 Vyhlášky ÚRSO č. 219/2011 Z. z. Samotný výpočet je zložitejší a závisí od viacerých faktorov, no bežne sa zisk pohybuje vo výške cca 3-4 percent celkovej ceny tepla.

Hydraulické vyregulovanie

Pri vykurovaní objektov bežnými, u nás používanými, spôsobmi vykurovania je nositeľom tepelnej energie vykurovacia voda, ktorá sa potrubiami a rozvodmi privádza na vykurované miesta. Sústava hydraulických rozvodov na našich sídliskách je pomerne zložitý systém a dodávka tepelnej energie na požadované miesta spotreby môže byť narušená viacerými vplyvmi. Hydraulickým vyregulovaním vykurovacej sústavy sa má zabezpečiť, aby pri akýchkoľvek prevádzkových stavoch boli všetky vykurované miesta, a teda všetci spotrebitelia tepla, zásobované primeraným množstvom a teplotou vykurovacej vody. Tak sa zabezpečí možnosť dosiahnuť tepelnú pohodu v bytoch. Vyregulovanie znamená nastavenie prietokov v celej sústave úmerne tepelným stratám budov, miestností a momentálnej potrebe. Tento proces je rozdelený na dve časti:

  1. hydraulické vyregulovanie tepelného zdroja a vonkajších rozvodov - zabezpečuje dodávateľ tepla
  2. hydraulické vyregulovanie budovy, v ktorej sa teplo odoberá - zabezpečujú ho majitelia bytov prostredníctvom správcu domu
Samotné hydraulické vyregulovanie výrazne neznižuje spotrebu tepla. Odstraňuje však nerovnomerné vykurovanie a nedokurovanie v rôznych častiach budovy. Do domu sa dostáva len také množstvo tepla, aké potrebuje a nedochádza k jeho prekurovaniu. Teplo sa po vyregulovaní v rámci domu rozdeľuje tak, aby sa dodržala rovnaká tepelná pohoda pre všetkých spotrebiteľov. Úspora tepla sa však dosahuje až montážou termostatických ventilov a termostatických hlavíc a inštaláciou pomerových meračov vykurovacích nákladov na všetky radiátory v dome.

Hydraulický odpor

Hydraulický odpor je vlastnosť vody, ktorá sa výrazne prejavuje najmä ak nie je tepelná sústava hydraulicky vyregulovaná. Vtedy sa v nej vyskytujú miesta s vyšším a nižším, teda nerovnomerným hydraulickým odporom, v ktorých si prúdiaca voda prirodzene vyberá miesta s menším odporom. Na miesta s vyšším odporom sa buď ani nedostane, alebo značne ochladená, čo je spôsobené spomaleným prúdením.

Kontrahované množstvo tepla

Kontrahované množstvo tepla (zakontrahovaná výroba alebo dodávka), slúžiace pre potreby kalkulácie, je objednané množstvo tepla, ktoré je vopred dohodnuté alebo potvrdené odberateľmi (stanovuje sa pre určité časové obdobie, spravidla jeden rok). 

Kombinovaná výroba elektriny a tepla (KVET)

KVET je zdroj, ktorý vyrába elektrickú energiu a súčasne využíva teplo, ktoré pri tomto procese vzniká, na dodávku tepla pre vykurovanie a prípravu TÚV.

Jednotky - premeny

1 GJ = 277,7777 kWh
1 kWh = 0,0036 GJ
1 MWh = 3,6 GJ

Odovzdávacia stanica tepla (OST)

OST slúži na prispôsobenie tlaku a teploty vyhrievacieho média podmienkam vhodným pre vnútorné domové rozvody a radiátory. Súčasne sa tu ohrieva teplá úžitková voda pre zásobované objekty. Systém regulácie umiestnený v OST naviac riadi vykurovanie podľa klimatických podmienok a dennej doby.

Obnoviteľné zdroje energie (OZE)

Obnoviteľné zdroje energie sú drevo resp. produkty z neho (drevná štiepka, pelety), biomasa, veterná energia, vodná energia, slnečná energia... Vo všeobecnosti ide o zdroje energie iného ako fosílneho pôvodu (ropa, zemný plyn...). Sú teoreticky nevyčerpateľné, resp. nahraditeľné.

Regulačný príkon

Regulačný príkon ako veličinu na výpočet FZ ceny tepla prvýkrát zaviedol Výnos ÚRSO č. 6/2008 Z. z. na regulačné obdobie rokov 2009-2011. Podľa tohto právneho predpisu bol regulačný príkon odberného zariadenia podiel aritmetického priemeru množstva tepla dodaného na vykurovanie a prípravu teplej vody v rokoch 2005-2007 v kWh a počtu hodín 5 300 (konštanta).

Výpočet regulačného príkonu stanovuje Vyhláška ÚRSO č. 220/2013.
 

Teplá úžitková voda (TÚV)

Základnú problematiku upravuje Vyhláška ÚRSO č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla.

Teplo z plynu

Palivo označované ako zemný plyn je zmesou horľavých uhľovodíkov, z ktorých 93 až 99 % objemu tvorí metán a zvyšok ďalšie látky ako propán, bután atď. Je to fosílne palivo v plynnom skupenstve, ktorého potenciál je na rozdiel od alternatívnych zdrojov (drevná štiepka, slnečná energia, vietor, voda) vyčerpateľný a v horizonte niekoľkých generácií neobnoviteľný. Vznikol totiž pred miliónmi rokov podobne ako uhlie a ropa, spolu s ktorou sa často ťaží.

Zemný plyn bol v porovnaní s drevom objavený oveľa neskôr - až v priebehu 20. storočia, a na výrobu tepla sa využíva v našich podmienkach približne 150 rokov. Počas tohto krátkeho obdobia, za éry technického pokroku, však značne napredovalo zdokonaľovanie technológií na výrobu tepla z plynu z pohľadu bezpečnosti i účinnosti výroby. Kotly minulej generácie dosahovali účinnosť cca o 10-12% nižšiu ako ich súčasní konkurenti. Moderné kondenzačné kotly, ktoré využívajú odpadové teplo z procesu výroby, dosahujú oveľa vyššiu účinnosť. Tam, kde je výroba efektívna, znižuje sa spotreba paliva, a tým aj cena tepla.

Použitie horákov, ktoré značne redukujú vznik nebezpečných oxidov dusíka, a fakt, že horením plynu vzniká najmenej oxidu uhličitého zo všetkých fosílnych palív, robí dnes zo zemného plynu rozumnú voľbu aj z ekologického pohľadu najmä tam, kde pre rôzne príčiny nie je možné uvažovať o obnoviteľných zdrojoch. Plyn je tiež palivom, ktoré sa využíva pri technológii kogenerácie – kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie.

Teplo zo štiepky

Drevná štiepka je čiastočne spracované drevo, ktorá sa vyrába štiepkovaním drevnej hmoty na malé kúsky. Ide často o kalamitné a odpadové drevo z lesov, v každom prípade je to však čistá hmota bez akýchkoľvek prímesí. V porovnaní s fosílnymi palivami (uhlie, ropa, zemný plyn) je z pohľadu emisií CO2 neutrálna, keďže pri spaľovaní drevnej štiepky sa uvoľní iba toľko CO2, koľko rastlina počas svojho rastu prijala. Znamená to, že využívanie biomasy na energetické účely nemá negatívny vplyv na tvorbu skleníkového efektu.

Moderné kotolne so zariadeniami na spaľovanie biomasy pracujú v plne automatickom režime alebo režime s tzv. občasnou obsluhou. Podávanie paliva a pohyb na rošte je riadený podľa vlastností paliva. Všetky merané veličiny, zásahy zabezpečovacieho zariadenia a poruchy sú prenášané na dispečing. Kotly sa vyznačujú vysokou účinnosťou a spĺňajú kritériá na množstvo emisií požadovaných legislatívou EÚ.

Teplo s využitím kogenerácie

Kogenerácia je technologickým procesom súbežnej kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET). Ide o najvyššiu mieru účinnosti pri premene palív na iné formy energie. Zariadenia, v ktorých sa proces uskutočňuje, sa nazývajú kogeneračné jednotky. Energia paliva uvoľnená spaľovaním zmesi paliva so vzduchom v technologickom zariadení (generátor) je transformovaná na elektrickú energiu. Ako vedľajší produkt vzniká teplo, ktoré sa využíva na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody.

V minulosti sa kogeneračné jednotky využívali viac-menej iba vo veľkých paroplynových elektrárňach. Vývoj v uplynulom období však umožnil výrobu a inštaláciu malých jednotiek s výkonom od 5 kW, čo zodpovedá potrebám rodinného domu. Motory v kogeneračných jednotkách najčastejšie fungujú na báze zemného plynu, no môžu spaľovať aj iné kvapalné, plynné či dokonca tuhé palivá, tradičné aj obnoviteľné zdroje. Navyše s technologickým pokrokom sa možnosti kombinovanej výroby rozšírili z elektriny a tepla aj o súčasnú výrobu chladu, ktorý je možné využiť na technologické účely či klimatizáciu. Vtedy už hovoríme o tzv. trigenerácii.

Realizácia projektov a ekonomika výroby už teda nie je pri týchto zariadeniach limitovaná technickými možnosťami, ale závisí skôr od kvality know-how realizátora, ktorý zariadenie uvádza do praxe.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO)

ÚRSO je nezávislá štátna inštitúcia, ktorá má za úlohu dohľad nad reguláciou cien energie. Schvaľuje ceny energie a chráni konečných odberateľov proti zneužitiu monopolného postavenia dodávateľov energie. Rovnako plní aj legislatívnu funkciu – vydáva výnosy, resp. vyhlášky, ktorými reguluje cenotvorbu, štandardy a iné oblasti energetického odvetvia.

Variabilná zložka ceny tepla (VZ)

VZ tvorí približne 70 % z celkovej ceny tepla a spadajú sem náklady na primárne palivá a energie. V našich podmienkach tvoria prevažnú časť náklady na nákup primárneho paliva (zemný plyn, drevná štiepka...), zvyšok sú náklady na elektrinu a technologickú vodu. Pritom cena zemného plynu na výrobu tepla pre domácnosti nie je stanovená trhovo, ale reguluje ju ÚRSO. Od 1. augusta 2008 sa podľa §4 Výnosu ÚRSO č. 6/2008 variabilná zložka maximálnej ceny tepla určuje v eurách za kilowatthodinu (predtým v Sk/GJ) na objednané množstvo tepla.

Výmenníková stanica (VS)

Pozri OST.