Fotovoltaika bude pomáhať budovám triedy A0 dosahovať nulovú energetickú spotrebu

Fotovoltaika bude pomáhať budovám triedy A0 dosahovať nulovú energetickú spotrebu  Slovensko legislatívne reaguje na aktuálnu tému znižovania energetickej náročnosti a využívanie obnoviteľných zdrojov energie a pripája sa tak ku globálnej iniciatíve ostatných krajín, smerujúcej k znižovaniu emisií skleníkových plynov a ochrane životného prostredia a planéty. Od roku 2021 bude u nás možné získať stavebné povolenie iba na výstavbu domu s takmer nulovou spotrebou energie.

V nadväznosti na ciele Európskej rady „20-20-20“ z roku 2007, týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov, prijala EÚ opatrenia, prostredníctvom ktorých nariadila členským štátom legislatívne riešiť redukciu emisií.

Na Slovensku sa táto problematika čiastkovo rieši prostredníctvom Zákona č. 555/2005 o energetickej hospodárnosti budov a Zákona č. 321/2014 o energetickej efektívnosti.

Energetická hospodárnosť a efektívnosť úzko súvisí s problematikou nízkoenergetických budov, ktorá v súčasnosti na Slovensku rezonuje. Energetické triedy budov sa delia od A0 po G, kde A0 je najhospodárnejšia a G je najmenej úsporná. Pre hodnotenie v prípade rodinných a bytových domov sú rozhodujúce kritéria spotreby energie na vykurovanie a na prípravu teplej vody. Pri iných budovách aj spotreba energie na vetranie, chladenie či osvetlenie.

Ultranízka energetická úroveň výstavby A1 je povinná pre všetky nové budovy od  1. januára 2016 a trieda A0 ako energetická úroveň budov s takmer nulovou spotrebou bude povinná od roku 2021 pre rodinné domy a pre budovy, ktoré využívajú a vlastnia orgány verejnej moci od 1. januára 2019. Tieto triedy je možné dosiahnuť len kvalitnou tepelnou izoláciou a využívaním obnoviteľných zdrojov v budove alebo jej bezprostrednej blízkosti.

„Na to, aby budovy splnili najprísnejšie kritéria – A1 a A0, je potrebné využívať tzv. „čistú energiu“. Špeciálne pre budovy A0 bude platiť, že nebudú môcť využívať žiadnu dodatočnú energiu, to znamená, že sa budú musieť zamerať napríklad na energiu získanú z rekuperácie odpadového tepla, z kanalizácie alebo vetrania,“ hovorí Daniel Čurka, vedúci úseku energetických služieb.

Po roku 2021 musia byť všetky domy v rámci EÚ už pri konaní pre stavebné povolenie deklarované ako domy s triedou A0. To znamená, že už by sa nemali stavať energeticky náročné budovy a tomu by mali byť podriadené aj používané technológie a materiály – od okien, cez múry, zateplenie, použité technológie a koncepcie. V rámci týchto koncepcií má svoje výrazné postavenie fotovoltaická technológia, ktorá je deklarovaná ako CO2 neutrálna a zabezpečí, aby bola pri jej správnom nadimenzovaní uhlíková stopa výrazne nižšia, vďaka čomu bude možné neskôr budovu zaradiť do triedy A0.

Fotovoltaická technológia prostredníctvom fotovoltaických panelov využíva obnoviteľnú solárnu energiu. Problematika využívania tejto technológie je však komplexnejšia než by sa možno na prvý pohľad mohlo zdať.

Už pri prvej investícii vo forme nákupu fotovoltaických panelov netreba zabúdať, že majú obmedzenú životnosť, a to približne 15 až 20 rokov. Pri ich likvidácii je potrebné počítať s finančným príspevkom, keďže panely sa vyrábajú z kremíka, a teda je ich možné recyklovať.

Solárne panely majú nízku účinnosť. Vzhľadom k tomu, koľko slnečnej energie počas dňa zachytávajú, je ich výsledný efekt v podobe vytvorenej energie nízky. Panely sa totiž nevyhnú prehriatiu, a teda paradoxne, čím viac slnečnej energie prijmú, napr. na poludnie, tým majú nižšiu účinnosť – čiže pri vyššom slnečnom príkone účinnosť klesá. Z roka na rok sa však vyvíjajú nové materiály a technológie (napr. z oblasti chladenia), ktoré zvyšovaniu účinnosti napomáhajú.

„Za zmienku stojí aj tzv. batériový problém, ktorý bude pravdepodobne témou majiteľov domov a budov A0 v najbližších rokoch. Slnko totiž nesvieti 24 hodín, a pokiaľ nevznikne globálny distribučný systém, ktorý by vedel presúvať energiu z oblastí, v ktorých je práve tma alebo pod mrakom, tak budeme potrebovať batérie. Takto sa dostávame k otázkam problémov v sieti, ktorá je vybudovaná na konvenčných zdrojoch energie a musí riešiť ich oddelenie od obnoviteľných zdrojov. Regulovať sústavu, v ktorej je zapojených 100 solárnych elektrární, ktorých výkon sa mení so západom slnka a zlým počasí tak, aby zo siete nevypadávali určité oblasti alebo krajiny, je náročné a je to určite výzva pre energetikov do najbližších rokov,“ vysvetľuje Daniel Čurka.  

Fotovoltaická technológia má v porovnaní s tradičnými technológiami, využívajúcimi neobnoviteľnými zdroje energie, svoje nesporné pozitíva. Medzi hlavné patrí fakt, že práve výroba energie zo slnečného žiarenia pomáha znižovať spomínané emisie skleníkových plynov, a teda výrazne napomáha ochrane životného prostredia.

Vďaka Parížskej dohode (12. 12. 2015) a stratégii „30-30“ - 30 % zníženiu emisií skleníkových plynov do roku 2030 (oproti roku 1990), sa problematika obnoviteľných zdrojov dostáva stále viac do popredia. „Nikdy predtým sa do solárnych panelov celosvetovo neinvestovalo toľko ako dnes. Predtým sme ich vnímali skôr ako lokálne ostrovy obnoviteľných zdrojov energie vo vybraných štátoch. Dnes ich samotný Elon Musk a ostatní vizionári z Tesla Motors vnímajú ako budúcnosť energetiky a možno jedného dňa ako našu novú energetickú globálnu sieť,“ uzatvára Daniel Čurka.



 

Kontakt pre médiá

Katarína Frčová

Marketingový špecialista
ENGIE Services a.s.

  + 421 917 908 429
  katarina.frcova@engie.com