O prenose tepla a termodynamike po večeroch nečítam

O prenose tepla a termodynamike po večeroch nečítam Doc. Ing. Michal Masaryk, PhD. pôsobí na Ústave energetických strojov a zariadení Strojníckej fakulty STU s niekoľkoročnou prestávkou už 30 rokov. Prednáša o tepelných zariadeniach, prenose tepla, termodynamike, klimatizácii a o dejinách techniky. Okrem toho školí doktorandov, vedie grantové a komerčné výskumné programy a v rokoch 2015 až 2017 bol prodekanom pre externé vzťahy SJF STU. Získal 18 udelených medzinárodných patentov a 4 slovenské úžitkové vzory.  Je autorom viac ako 50 odborných publikácií, štúdií a vystúpení na odborných konferenciách z oblasti tepelnej a chladiacej techniky, telemetrie energetických veličín a informačných technológií. V roku 2000 založil prvý slovenský R&D startup z oblasti hardvéru, ktorý bol financovaný rizikovým (venture) kapitálom vo výške 4 mil. eur.
 
Váš profesijný život je úzko spojený s STU. Je to cesta, po ktorej ste vždy chceli ísť?
Je to paradoxné, ale vôbec nie. Po ukončení gymnázia som nebol rozhodnutý, kam chcem ísť. Nakoniec som sa rozhodol pre strojnícku fakultu  na STU s tým, že neskôr sa uvidí. Takže viac-menej ma k STU doviala náhoda. 

...ako to obyčajne v živote býva. Neľutujete svoje rozhodnutie?
Nie, bolo to dobré rozhodnutie. 

Ale pokiaľ viem, študovali ste aj žurnalistiku. Teda humanitný obor, na míle vzdialený od techniky.
Je pravda, že v tom čase ma oveľa viac tiahlo k humanitným predmetom. Ale bolo ťažké dostať sa na takúto školu, a tiež tu bol tlak zo strany rodičov, aby som si to rozmyslel, že budem mať problém uživiť sa po jej absolvovaní. A tak som súhlasil, že vyštudujem techniku a potom sa uvidí. Počas štúdia na STU sa otvorila možnosť paralelne študovať aj žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, tak som sa prihlásil a študoval som na dvoch školách - STU v rámci denného štúdia a žurnalistiku „večerne“.

Akými zmenami prešla STU počas rokov vášho pôsobenia v nej?
Žiadnymi a mnohými. Zlepšilo sa technické vybavenie, ale inak úroveň študentov a výuky vysokého školstva išla za éru niekoľkých desaťročí poznateľne dolu. Ak sa STU zmenila, tak podľa mňa, bohužiaľ nie k lepšiemu.

To je dosť kritické hodnotenie. Čo by podľa vás STU mohlo pomôcť?
Na škole sú podľa mňa najdôležitejší učitelia. Prvým krokom by preto mohlo byť zvýšenie platov profesorského zboru aspoň tak, aby z toho mohli slušne žiť. Toto je podľa mňa úplný základ, ktorý je dôležitý pre nastavenie ďalších zmien, ktoré sú nevyhnutné. Ak sa nevyrieši ohodnotenie pedagógov, ostatné zmeny sú zbytočné alebo prinajmenšom nič neriešiace. Tento problém sa však netýka iba STU, ale aj iných vysokých škôl na Slovensku.

Ak by sa podarilo tento problém vyriešiť, čo iné by ste ešte zmenili?
Myslím si, že tých ďalších zmien nie je potrebných až tak veľa. Na STU je v rámci prípravy mladých inžinierov vždy potrebné odučiť základné predmety – fyziku, matematiku, aplikovanú fyziku... To je základ, ktorému nepomôže žiadna modernizácia.
Pozitívna vec, ktorá prišla časom, je projekt Erazmus, v rámci ktorého majú naši študenti možnosť niekoľko semestrov absolvovať aj na inej vysokej škole v Európe. Tieto pobyty sú financované EÚ, čo je samozrejme pre naše školy, a hlavne pre študentov, veľkým prínosom.

Ktorá oblasť alebo študijný predmet je vám najbližší?
Osobne sú mi najbližšie vedy súvisiace s teplom a termomechanika. A mojou srdcovou záležitosťou sú dejiny techniky – parné lokomotívy, veterány...  Lebo naši predchodcovia neboli hlúpejší ani o milimeter. Nemali tie prostriedky ako máme my dnes, nemali ani toľko znalostí, ale invenciu mali rovnako kvalitnú a častokrát priniesli užitočné, dnes už zabudnuté riešenia, z ktorých by sa dalo čerpať.

Vždy ma fascinovalo, ako vynálezcovia „prišli“ k svojim geniálnym vynálezom. Niektorí pracovali v tíme a v podstate vynález bol tímovou prácou, iní mali za sebou veľké množstvo neúspešných pokusov...
Nápad, to je väčšinou výsledok tvrdej práce. Nápad môže prísť aj náhle, aj jednotlivcovi, ale ten musí mať kvalitné „podhubie“ potrebných vedomostí. Nie je vždy pravdou, že za nápadom musí stáť mnohočlenný tím. Tie staré mená vynálezcov, ktorých poznáme, boli väčšinou sólo hráči. Nepracovali sami, ale ten ťahúň - vynálezca bol väčšinou jeden. A platilo to najmä pre tie najznámejšie mená – Robert Bosch či Werner von Siemens.

Kto by mohol byť vaším profesijným vzorom alebo ktorá osobnosť vás z histórie techniky najviac zaujala?  
Veľmi zaujímavý človek, vedec, technik, skvelý inžinier, polyhistor a humanista bol Aurel Stodola. Rodák z Liptovského Mikuláša, ktorý ako profesor pôsobil väčšinu života v Zürichu, bol nazývaný aj otcom parných turbín. Jeho dielo je naozaj pozoruhodné. Okrem toho, že bo vynikajúci teoretik, tak bol aj praktický inžinier. Mal inžinierske oko. Staval parné stroje a obrovské lode.

Ste riešiteľom viacerých projektov. Ktorý z nich vám je najbližší alebo na ktorý ste najviac hrdý?
Podarilo sa mi uskutočniť mimo univerzitné projekty. Som zakladateľ prvého slovenského hardvérového startupu, ktorý získal v roku 2000 rizikový kapitál z Londýna a z Viedne, čo nebolo v tom čase jednoduché - presvedčiť bankových investorov, aby takémuto projektu poskytli finančné prostriedky. Jednalo sa o vývojový startup, ktorý sa venoval vysokofrekvenčnej technike, káblovým televíziám a prenosovým technológiám.

S ENGIE spolupracujete na rôznych projektoch. Ako sa spolupráca začala, ako pokračuje a aký je podľa vás jej najväčší prínos pre STU?
K spolupráci s ENGIE sme sa dostali prostredníctvom Daniela Čurku (riaditeľ oddelenia energetických služieb ENGIE), s ktorým sa poznám z STU. Navrhol nám spoluprácu prostredníctvom grantovej schémy materského koncernu. Na verejnú výzvu ENGIE som vypracoval návrhy dvoch projektov, ktoré boli akceptované a s ktorými sme ďalej pracovali.
Obe témy projektov sú pre STU zaujímavé. Jedná sa o témy z praxe, to znamená, že ich podporuje skutočná firma, a to nielen organizačne, ale svojimi skúsenosťami, odbornosťou a v neposlednom rade aj finančne. Projekt, ktorý práve pripravujeme, je solárna klimatizácia budov. Keď sa projekty naplno rozbehnú, budú na nich u nás pracovať moji mladší kolegovia z katedry, doktorandi a študenti končiacich ročníkov. Tešíme sa na tieto projekty, lebo budú skutočné a budeme ich stavať priamo pre vybraných klientov v ich sídlach. Teda nielen postavíme, ale budeme ich aj skúšať v reálnej prevádzke. A v tomto sú nám veľmi nápomocní technici z ENGIE, ktorí majú naozaj skvelé prevádzkové skúsenosti.

Spolupracujete aj s iným firmami. Nakoľko je v súčasnosti podľa vás dôležitá otázka spolupráce medzi školami a firmami?
Myslím si, že je mimoriadne dôležitá. Netreba sa báť spolupracovať so školami – či už strednými alebo vysokými. Spoluprácu je potrebné podporovať a o prípadných problémoch otvorene hovoriť. Ak nie, tak na to doplatíme všetci – celá spoločnosť.

Sú podľa vás naše školy otvorené pre takúto spoluprácu?
Áno, myslím si, že školy sú pripravené hlavne na efektívnu spoluprácu. To je veľmi dôležité pre výchovu mladých ľudí, ale aj pre podporu škôl. V tejto otázke som naopak optimistom a myslím si, že dnes je vo firmách veľa osvietených ľudí, ktorí chápu aktuálnu situáciu a robia čo môžu, aby takúto spoluprácu naštartovali a podporili. 

 

Kontakt pre médiá

Katarína Frčová

Marketingový špecialista
ENGIE Services a.s.

  + 421 917 908 429
  katarina.frcova@engie.com